Prepletené konáre

Anotace

„Chcem sa pozrieť na tvoje tetovanie.“ „Teraz?“ „A prečo nie? Už som ho dlho nevidela. Neboj, nebudem ťa obťažovať,“ zdvihnem dva prsty do vzduchu na znak sľubu. Opäť sa zasmeje a s povzdychom si cez hlavu pretiahne tričko. Pri pohľade na jeho hruď, stále vypracovanú a pokrytú tmavými čiarami, obdivne zadržím dych a len na neho nemo civiem. Musím uznať, že je neskutočne príťažlivý. Dokonca viac, ako keď sme tvorili pár. Už vtedy ma jeho telo privádzalo do vytrženia, no i po rokoch ma pohľad na neho vzruší. Je to ako zakázané ovocie - len si odtrhnúť. Natiahnem ruku a končekmi prstov sa dotknem čiernej linky, ktorá mu križuje hruď. Pomaly, precízne postupujem po jej línii, očami aj prstami sledujem, ako sa čiary dômyselne pretínajú a tvoria obraz konárov - tmavých, temných konárov, spájajúcich a prepletajúcich sa na jeho hrudníku a chrbte. Nikdy som nevidela krajšie dielo na ľudskom tele. Tie konáre ma priťahujú, ako keby ma nejako hypnotizovali. Z tranzu ma preberie až jeho hlas. „Spokojná?“ opýta sa priškrtene. Prekvapene zdvihnem hlavu a stretnem sa s pohľadom jeho zelených očí. Ani som si neuvedomila, že sa nakláňam takmer úplne k nemu. Odkašlem si a opatrne odstúpim. „Ja… prepáč…,“ kokcem nesúvisle. „Ty si… teda, tvoje tetovanie je… krásne,“ dokončím a trápne sa zasmejem. Na líca mi neúprosne stúpa rumenec, ktorý nijako neviem zakryť. Sklopím oči a cítim sa nanajvýš hlúpo.